Beáta Sirotná
Jej prvé skúsenosti s účtovníctvom a ekonómiou nadobudla ešte na strednej – vyštudovala Obchodnú akadémiu Dudova 4 v Bratislave. Po maturite sa venovala spracovaniu účtovníctva v niekoľkých väčších spoločnostiach na pozíciách účtovník, personalista, ekonóm. Nasledovalo založenie spoločnosti, poskytujúcej vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva, spracovanie miezd a personalistiku, ekonomické poradenstvo a mnohé iné.

Pohľadávky v účtovníctve

V našom článku sa pokúsime rozobrať pohľadávky z účtovného a daňového hľadiska. Z hľadiska účtovného chápeme pohľadávky ako časti majetku danej účtovnej jednotky. Ako ich však členíme, účtujeme, vykazujeme, oceňujeme alebo započítavame?

Termín pohľadávka je možné definovať ako možnosť veriteľa požadovať od dlžníka vopred stanovené finančné plnenie. Pohľadávky môžeme tiež chápať ako majetkovú zložku podniku. Celková existencia pohľadávky musí byť riadne evidovaná v účtovníctve daného subjektu. Tým, že sa pohľadávka finančne alebo vecne uhradí veriteľovi, tak zaniká. Pohľadávka však môže tiež zaniknúť postúpením, odpisom, započítaním, splynutím osoby dlžníka a veriteľa a pod. Vedenie pohľadávok v účtovníctve upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ako aj postupy účtovania pre podvojné a jednoduché účtovníctvo. Účtovanie sa musí riadiť platnou slovenskou legislatívou – t. j. zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty („DPH“) a pod.

Pod termínom pohľadávka chápeme akési právo, ktoré umožňuje veriteľovi požadovať jasne vopred zadefinované plnenie od dlžníka z určitého dôvodu. Osoba, ktorá je oprávnená niečo žiadať, je veriteľ a oprávnenie sa odborne nazýva pohľadávka. Osoba, ktorá je povinná niečo plniť, je dlžník. Takáto povinnosť sa nazýva dlhom alebo záväzkom.  Ďalšie vzťahy, ktoré vyplývajú medzi veriteľom a dlžníkom upravuje Občiansky alebo Obchodný zákonník.

Z časového aspektu pohľadávka vznikne aj v momente, keď príde k posunu medzi dodaním  hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, dodaním služby alebo prevodom určitých práv. Rozhodujúcim však nie je dĺžka časového posunu. Legislatíva nedefinuje tento rozsah a teda vzniká u veriteľa pohľadávka a u dlžníka záväzok tak či tak. Pohľadávka však nevznikne,  ak úhrada majetku alebo služby bola uhradená bezodkladne.

Najčastejšie vznikajú pohľadávky za uskutočnené výkony, pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb v obchodnom styku. Vznik pohľadávok sa viaže aj na reklamácie tovaru alebo služieb, pri uplatňovaní pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom, vo vzťahu k daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným orgánom verejnej moci.

 

Z pohľadu účtovníctva sú pohľadávky súčasťou aktív, čiže majetku účtovnej jednotky, ktoré ukazujú výsledok minulých situácií a veľkou pravdepodobnosťou je, že v budúcich obdobiach zvýšia finančné úžitky najčastejšie formou peňažných prostriedkov a dajú sa jednoducho naceniť. Ak vznikne pohľadávka, tá má tiež svoj daňový pohľad. Pohľadávka je viazaná na podnikateľskú aktivitu a príjmy z nej sú predmetom zdanenia daňou z príjmu. Pri podnikateľskej činnosti vznikajú aj ďalšie pohľadávky, výnos ktorých predstavuje zdaniteľný príjem.

 

Doklady, ktoré potvrdzujú vznik pohľadávky sú písomné dokumenty, ktoré priamo súvisia s dodávkou tovarov alebo služieb, medzi ktoré patria dodacie listy, rôzne protokoly a pod. Pre účtovanie pohľadávok sú tie písomnosti najpodstatnejším podkladom, preto musia spĺňať náležitosti dokladu v zmysle § 10 zákona o účtovníctve a faktúry musia mať náležitosti podľa § 74 zákona o DPH.

Share

Beáta Sirotná

Dobrý deň! Volám sa Beáta Sirotná. Profesne sa venujem podvojnému a jednoduchému účtovníctvu, spracovaniu miezd, personalistike a ekonomickému poradenstvu.