Beáta Sirotná
Jej prvé skúsenosti s účtovníctvom a ekonómiou nadobudla ešte na strednej – vyštudovala Obchodnú akadémiu Dudova 4 v Bratislave. Po maturite sa venovala spracovaniu účtovníctva v niekoľkých väčších spoločnostiach na pozíciách účtovník, personalista, ekonóm. Nasledovalo založenie spoločnosti, poskytujúcej vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva, spracovanie miezd a personalistiku, ekonomické poradenstvo a mnohé iné.

Jednoduché účtovníctvo II

Jednoduché účtovníctvo II.

 

Nakoľko sme v posledných dňoch obdržali množstvo nových otázok na tému

jednoduché účtovníctvo, rozhodli sme sa rozšíriť problematické otázky či situácie, ktoré

sa Vás môžu dotýkať. Mnoho z Vás chce začať podnikať, avšak nedisponuje dostatkom

skúseností a tak zvažuje, čo je pre danú situáciu lepšie, najmä čo sa týka vedenia účtovníctva.

Pokúsime sa teda priblížiť, aktualizovať či vyriešiť najčastejšie otázky (napr. archivácia

dokladov, výdavky pred začatím podnikania, stravné a pod.), s ktorými sa môžete počas

podnikania stretnúť, ak sa rozhodnete pre jednoduché účtovníctvo.

 

V úvode by sme radi spomenuli, že účtovanie v sústave – jednoduché účtovníctvo je

administratívne a časovo náročnejší spôsob, avšak v prípade legislatívnych zmien nemusí

podnikateľ meniť spôsob uplatňovania výdavkov. Výhodou môže byť aj fakt, že má podstatne

väčší prehľad o svojich príjmoch, výdavkoch, pohľadávkach či záväzkoch a tiež ich členení,

čo má význam pre podnikateľa z dlhodobejšieho hľadiska.

 

V sústave – jednoduché účtovníctvo môžu účtovať všetky podnikateľské subjekty,

t. j. držitelia živnostenského oprávnenia, autori, podnikatelia, ktorí podnikajú na základe

osobitného predpisu, živnostníci, finanční poradcovia a všetky osoby, ktoré nie sú zapísané

v obchodnom registri.

 

Hlavnou knihou, v ktorej sú zaznamenané všetky finančné pohyby v hotovosti a na

účte je – peňažný denník. Denník zaznamenáva finančné pohyby, ktoré ovplyvňujú základ

dane (a aj tie, ktoré ho neovplyvňujú – t. j. celkový finančný prehľad).

 

Peňažný denník musí obsahovať prehľad o peniazoch v hotovosti (príjmy a výdavky),

prehľad o peniazoch na bankových účtoch (príjmy a výdavky), prehľad o priebežných

položkách, prehľad o príjmoch, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou a sú zahrnuté

do základu dane, prehľad o výdavkoch, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou – energie,

mzdy, a pod., prehľad o ostatných príjmoch, ktoré neovplyvňujú základ dane a prehľad

o ostatných výdavkoch, ktoré nesmú ovplyvniť daňový základ (napr. platba dane z príjmu,

platba DPH, výdavky na osobnú spotrebu, nákup dlhodobého majetku, pokuty a penále,

manká, dary, splátky úveru a pod.).

 

Podnikateľ, ktorý v rámci podnikateľskej činnosti prijíma platby v hotovosti, je povinný viesť

záznamy denných tržieb (elektronická registračná pokladnica) a súhrnne o tržbách účtovať

v denníku minimálne jedenkrát mesačne.

 

Kniha pohľadávok eviduje pohľadávky voči zákazníkom. Patria sem aj pohľadávky voči

zamestnancom. V knihe záväzkov eviduje záväzky voči dodávateľom materiálu, tovaru,

služieb a pod. Okrem toho podnikateľ eviduje stav zásob v členení na materiál, tovar,

výrobky, zvieratá, hnuteľný majetok, odpisovaný hmotný a nehmotný majetok spolu

s odpisovým plánom. Ak podnikateľ používa motorové vozidlo, vedie si knihu jázd.

Do skupiny zásob patrí materiál, vlastná výroba, zvieratá, tovar, hnuteľné veci

s použiteľnosťou dlhšie ako rok. Do skupiny služieb patria energie, platby za použitie

telekomunikačných služieb, poštovné, bankové poplatky a pod. Skupinu mzdy tvoria čisté

mzdy, poistné zamestnanca, daň zo mzdy. Skupinu tvorba sociálneho fondu – účtovaný je

iba výdavok. Skupinu odvodov do fondov tvoria odvody na poistné podnikateľa a odvody

na poistné, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov. Skupinu „ostatné“ tvoria kurzové

rozdiely, odpisy, rezervy, stravné lístky, diaľničné známky, daň z nehnuteľnosti a daň

z motorových vozidiel.

 

Častou problematikou pre podnikateľov, ktorí sa chystajú účtovať v schéme –

jednoduché účtovníctvo je otázka reálne uhradených výdavkov pred dátumom začatia

podnikania. Podnikateľ môže uplatniť do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane všetky

výdavky, ktoré vynaložil na nákup materiálu, náradia, tovar, nástroje a pod. a na iné

nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti (reklama, inzercia či nájomné)

v období 1 kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, kedy začal živnosť.

Ostatné príjmy a výdavky odo dňa začatia podnikania účtujeme časovo chronologicky do

príslušných stĺpcov peňažného denníka. Príjmový pokladničný doklad vystavíme ku každému

príjmu a výdavkový pokladničný doklad vystavíme ku každému výdavku. Pokladňou

podnikateľa sa rozumie hotovosť, ktorou podnikateľ disponuje v rámci svojho podnikania.

Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti vzniká množstvo obchodnej, účtovnej

a personálnej dokumentácie, ktorú je potrebné archivovať. Archiváciu účtovných dokladov

(sú to všetky daňové doklady, rozhodujúce pre určenie DPH – faktúra, dohody o platbách,

cestovné lístky) a jej lehotu určuje zákon, ktorý stanovuje nasledovné:

– účtovná závierka a výročná sprava = archivácia 10 rokov;

– mzdové listy = archivácia 10 rokov;

– údaje potrebné na účely dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia =

archivácia 20 rokov;

– účtovné doklady, odpisový plán, zoznamy účtovných kníh, inventárne súpisy = archivácia 5

rokov;

– programová dokumentácia pre vedenie účtovníctva (výpočtová technika) = archivácia 5

rokov;

– inventárne karty hmotného majetku okrem zásob = archivácia 3 roky.

Účtovná jednotka je povinná pred svojim zánikom zabezpečiť archiváciu účtovných

záznamov. Taktiež je jednotka povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti

strate, zničeniu či poškodeniu.

 

Čo sa týka stravného, podnikateľ si ho môže uplatniť niekoľkými spôsobmi. Medzi

najčastejší spôsob patrí využitie služieb stravovacieho zariadenia, kde mu stravovanie

fakturujú mesačne (alebo v inej periodicite). Ďalším spôsobom je stravovanie sa

v reštauračných zariadeniach, kde hradí stravné denne. Posledným spôsobom je zaobstaranie

si stravovacích poukážok, ktoré sú uplatniteľné vo väčšine stravovacích zariadení alebo

nákup v potravinách. Ako však účtovať dodávateľskú zálohovú faktúru za stravovacie

poukážky? V prípade, že sa podnikateľ rozhodol pre objednanie si stravovacích poukážok,

spoločnosť XY mu vystaví zálohovú faktúru. Podnikateľ označí zálohovú faktúru interným

číslovaním a zapíše do knihy záväzkov. Podnikateľ uhradí poukážky prevodom z banky na

účet spoločnosti XY. Následne mu kuriér doručí poukážky. Podnikateľ úhradu zapíše do

peňažného denníka ako „výdaj z účtu“ – stĺpec „ostatné výdavky“. Zálohová faktúra by mala

byť následne založená medzi dodávateľské faktúry. Po pripísaní úhrady na účet spoločnosti

XY bude podnikateľovi vystavená vyúčtovacia faktúra, ktorá bude založená podnikateľom do

dodávateľských faktúr a zapísaná do knihy záväzkov.

 

Ďalšou problematikou začínajúcich podnikateľov je zriadenie prevádzky (predajne).

V prvom rade je nutné, ak sa živnostník rozhodne pre prevádzku, aby si rozšíril svoje

živnostenské oprávnenie o činnosť „maloobchod“ na živnostenskom úrade. Priestory musia

zodpovedať hygienickým nárokom v zmysle požiadaviek Úradu pre verejné zdravotníctvo

SR. Ak priestory splnia podmienky, podnikateľ od Úradu obdrží povolenie na otvorenie

prevádzky. Netreba zabudnúť ohlásiť prevádzku na miestny úrad a priložiť otváracie hodiny.

Živnostník je povinný uhradiť poplatok za komunálny odpad. Ďalším krokom je nákup

elektronickej registračnej pokladne s fiškálnym modulom. Každému kupujúcemu musí

podnikateľ po zaplatení vydať doklad z pokladnice, ktorý musí obsahovať daňový kód

elektronickej registračnej pokladnice (ďalej „ERP“), DIČ – ak podnikateľ nie je platiteľom

dane z pridanej hodnoty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je

platiteľom dane z pridanej hodnoty, ochranný znak, poradové číslo od poslednej uzávierky,

dátum a čas vyhotovenia dokladu, označenie tovaru a služby, množstvo tovaru alebo rozsah

služby, cenu tovaru, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a predajné miesto, základ

dane z pridanej hodnoty (ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb),

sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane, výšku dane z pridanej

hodnoty spolu, celkovú sumu platenej ceny a zaokrúhlenie ceny.

 

Od 01. 01. 2014 prišlo k novele zákona, čo pre podnikateľov znamená, že ERP musí

obsahovať viac povinných údajov. Pre podnikateľa, ktorý používa knihu ERP pred termínom

01. 01. 2014, používať ju môže aj naďalej, avšak informácie doplnené novelou musí dopísať

k dátumu 01. 01. 2014 ručne. Jedná sa o prípady, kedy nie je predajné miesto uvedené v knihe

ERP. V knihe ERP musí byť tiež uvedený typ, výrobné číslo, model, názov výrobcu alebo

distribútora, ktorému bol vydaný certifikát. Ďalej v knihe ERP musí byť u vedené obchodné

meno, sídlo a DIČ servisnej organizácie, pričom po novom budú môcť byť v knihe ERP

uvedené dve servisné organizácie. Servisná organizácia musí zaznamenať číslo plomby,

ktorou bola ERP označená.

 

Čo sa týka ďalšej novinky platnej od 01. 01. 2014, ktorá je badateľná v každej

prevádzke s ERP, je povinnosť vystaviť vzor pokladničného dokladu vytlačeného

pokladnicou. Novinka má umožniť zákazníkovi skontrolovať, či dostal správny doklad. Na

účely bločkovej lotérie bude potrebné na vzore zvýrazniť daňový kód ERP, dátum a čas,

ochranný znak a celkovú sumu. V prípade, že je v prevádzke viac pokladníc toho istého

druhu, bude postačovať iba jeden vzor dokladu.

 

Od používania ERP je oslobodená osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Cez ERP

môže podnikateľ prijať najviac 5 000 EUR v hotovosti a najviac 1 000 EUR bez faktúry.

 

Ak máte záujem o vedenie jednoduchého účtovníctva a zaujíma vás cena neváhajte nás kontaktovať a nechajte si vypracovať si cenovú ponuku.

Share

Beáta Sirotná

Dobrý deň! Volám sa Beáta Sirotná. Profesne sa venujem podvojnému a jednoduchému účtovníctvu, spracovaniu miezd, personalistike a ekonomickému poradenstvu.